{"type":"rich","version":"1.0","provider_name":"Transistor","provider_url":"https://transistor.fm","author_name":"बालमोदिनी","title":"सत्सङ्गतिः सुखाय","html":"<iframe width=\"100%\" height=\"180\" frameborder=\"no\" scrolling=\"no\" seamless src=\"https://share.transistor.fm/e/760ffc49\"></iframe>","width":"100%","height":180,"duration":228,"description":"कस्मिंश्चित् ग्रामे मुकुन्दः गोविन्दः च मित्रद्वयम् आसीत् । गोविन्दः बुद्धिमान् परन्तु मुकुन्दः मन्दबुद्धिः । गोविन्दः स्वबुद्धेः उपयोगः स्वार्थलाभाय करोति स्म । सः द्विवारं मुकुन्दं वञ्चयति । किन्तु मुकुन्दः किमपि कर्तुम् अशक्तः । कदाचित् ग्रामम् आगतः महापुरुषः एतयोः वृत्तान्तं ज्ञात्वा मुकुन्दं कमपि उपायं सूचितवान् । अनन्तरदिने मुकुन्दः तम् उपायम् उपयुज्य गोविन्दं पाठितवान् । तदनन्तरं गोविन्दः मुकुन्दं क्षमाम् अयाचत । एवं‌ सत्पुरुषस्य मार्गदर्शनेन मुकुन्दः अपि सुखी अभवत् ।(“केन्द्रीयसंस्कृतविश्वविद्यालयस्य अष्टादशीयोजनान्तर्गततया एतासां कथानां ध्वनिप्रक्षेपणं क्रियते”)In a village, Mukunda and Govinda were friends. While Govinda was intelligent, Mukunda was simple-minded. Govinda often used his wit for personal gain and deceived Mukunda twice, leaving him helpless. One day, a wise man visited the village and, upon learning of their story, advised Mukunda on a solution. The next day, Mukunda followed the advice and taught Govinda a lesson. Realizing his mistake, Govinda apologized. Thus, with the guidance of a noble person, Mukunda also found happiness.","thumbnail_url":"https://img.transistorcdn.com/NhqJWdG4A6JsVxOcfUcfHg1jbMNb-4isfbIwQ4T-Rac/rs:fill:0:0:1/w:400/h:400/q:60/mb:500000/aHR0cHM6Ly9pbWct/dXBsb2FkLXByb2R1/Y3Rpb24udHJhbnNp/c3Rvci5mbS8wZTI4/YzkzNmVjMzg5NTZm/ZjQxZDc1YTI0Y2I5/MzU0NS5qcGc.webp","thumbnail_width":300,"thumbnail_height":300}