Subscribe
Share
Share
Embed
Toto je Zverissimo - podcast, ktorý nemá s Talianskom nič spoločné. V Zverissime vám poradíme, ako na vášho štvornožca (a viacnožca či menejnožca). Dvojnožcov za mikrofónom každú druhú stredu v mesiaci vyspovedá herec na moderátorskej stoličke Janko Dobrík.
Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.
---
#zverissimo #pharmacopola #shtoodio #zverissimopodcast #dvojnozci #stvornozci #viacnozci #menejnozci #psy #macky #zvierata #podcastozvieratach
---
Ak chceš pchať ňufák aj do toho, ako Jano a jeho hosť vyzerajú a ako sa tvária, sleduj Zverissimo všade:
YouTube https://www.youtube.com/@zverissimo
Instagram https://www.instagram.com/zverissimo_podcast/
Facebook https://www.facebook.com/zverissimo
JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Dnes tu so mnou v Shtoodiu v Banskej Bystrici sedí veterinárna doktorka Janka Blahušiaková. Janka ahoj.
JB: Ahojte.
JD: Povedal som tvoje priezvisko správne na prvý raz?
JB: Úplne výborne (smiech).
JD: Wow! S Jankou sa budeme rozprávať na tému Babské veci. Takže pravdepodobne tu položím pár otázok a potom ako "nebaba" sa budem iba s otvorenými ústami pozerať a počúvať, čo všetko nám porozprávaš. Dobre, Babské veci. Ideme sa teda rozprávať o sučkách, o rozdieloch suka/pes a o gravidite, o pôrode, o háraní, o všetkých tých babských veciach. Ja tu mám v, pri, pri príprave na dnešné nahrávanie mám prvú otázku, Janka sa začala smiať, ale ja ju teda poviem a budem od teba čakať odpoveď. Janka, aký je rozdiel medzi psom a sukou?
JB: No myslím si, že väčšina z nás už takých tých 15+ by mohla vedieť zhruba teda tie vonkajšie znaky, ale nie. Samozrejme, že niektoré plemená, ktoré sú napríklad majú dlhú srsť a nevidno to na nich úplne hneď na prvý pohľad, že ktoré je dievča, ktoré je chlapec, tak samozrejme sú tam znaky ako naši chlapci sú veľkí fešáci, mohutní, široké brady a statné plecia, tak takisto aj tí psíci sú trošku mohutnejší, majú taký ten drsnejší výraz a dievčatá sú trošku také jemnejšie aj v tvári, také vysmiate. Takže áno, také trošku.
JD: To vlastne keď sa pozrieš na nás dvoch, tak to sú presne tie..
JB: Áno úplne my sme typickí zástupcovia..
JD: Pohlavia.
JB: Áno, áno.
JD: No dobre, to sú fyzické znaky a fyzické nejaké rozdielnosti. A ako je to so správaním alebo s povahou?
JB: Samozrejme, že aj tá povaha je rozdielna. Tak isto, ako aj my sme individuality, aj tie zvieratá sú individuality. Ale určite ten pes ako taký je trošku dominantnejšia, dominantnejšia časť, respektíve dominantnejší zástupca, takže má tendenciu ochraňovať viac, má tendenciu byť možnože taký výraznejší, dominantnejší, aj trošku pri tej výchove je to samozrejme rozdiel, lebo chce byť vodca svorky, ale tiež to nie je záruka, že zato, že je to chlapec, tak bude robiť problémy. Aj niektoré sučky majú tendenciu byť dominantné a tiež proste môže byť problém, takže.
JD: Vieš čo ma zaujíma, že aké plemeno si predstavuješ, keď o tomto rozprávaš?
JB: Úplne som si nepredstavila, lebo..
JD: Nie?
JB: Nie, nie, nie, ono je to naozaj. Vôbec by som povedala, že sa nedá orientovať podľa plemena, že ja neviem. Teraz veľký pes bude automaticky nejaký dominantný, malý nie.
JD: Takže sa dá povedať, že to platí paušálne naprieč?
JB: Ja by som povedala, že asi, asi áno. Je to veľmi zoširoka povedané..
JD: Chápem, jasné.
JB: A je to strašne individuálne. Ale, ale môžeme to takto zhruba zhrnúť. Jasné, pri tých malých plemenách napríklad ani tieto rozdiely, čo sa týka nejakej maskularity alebo tohto nie sú také zrejmé, ako napríklad keď hovorím o nejakom retríverovi alebo labradorovi. Tam to je trošku zreteľnejšie. Pri malej čivave človek tiež niekedy zaváha, či je to chlapec alebo dievča. Hlavne keď ja neviem alebo Yorkshire a príde s ružovou sponkou, tak nemusí to byť automaticky dievčatko a nie je to úplne viditeľné na nich. Takže je to, je to také individuálne.
JD: No babské veci. Vieš, keď sa povie babské veci a ešte sa aj na teba pozerám, na na ženu s krátkymi vlasmi, čo mi veľmi pripomína moju manželku. A moja manželka veľmi často rozpráva o tom, že čisto ženský kolektív to nie je nič pre ňu, že jednoducho tak či pracovala alebo bárs je to aj nejaká stretávka po dvadsiatich rokoch zo strednej školy. Čisto ženský kolektív nie je pre ňu a má na to nejaké dôvody. Ako je to možno (smiech), že či keď máš, keď máš väčšiu skupinku psíkov a sú to len sučky, vie to byť problém, že sú, sú hašterivejšie voči sebe?
JB: Je to tiež zase dosť záležitosť plemena, že keď je plemeno, ktoré má nejaké tendencie ku nejakej agresivite alebo niečomu, tak samozrejme, že môže to byť problém, keď je viac súk. Ďalšia vec je tá, že keď sa tie suky nejakým zhruba rovnakým vekom, tak oni si proste na začiatku nejaké hranice stanovia, respektíve si stanovia tú hierarchiu a nemusí to byť problém, ale môže byť veľký problém, keď sa do takejto skupiny začlení nejaká nová suka a nebodaj, že už je dospelá, respektíve už má nejaký vyšší vek, tak toto môže byť veľký problém a veľakrát sa to ani ani neodporúča a nevie sa to upratať. Napriek tomu, že tie suky si to medzi sebou nejakým štýlom vyriešia, aj sa pobijú, aj proste neviem čo robia a napriek tomu nedôjde k tomu, že spolu budú vychádzať, že sa proste buď budú ignorovať, alebo naozaj budú voči sebe agresívne. Toto je aj pri zmiešaných kolektívoch psíkov, aj aj pri len čisto babách. Takže tí chovatelia, ktorí naozaj majú väčšie množstvá tých súk, že naozaj majú chovnú stanicu a proste majú ich nejakým štýlom porozdeľované, tak oni už vedia, ktoré tie suky medzi sebou vychádzajú alebo napríklad v období hárania môžu voči sebe vykazovať nejaké nejaké naozaj nie moc nie moc priateľské vzťahy. Takže oni už proste vedia, že naozaj majú sa vyhnúť nejakým kontaktom alebo proste naozaj si dávať na to pozor, aby nedošlo k nejakým zbytočným úrazom, takže.
JD: Ty sama máš psíka?
JB: Mám troch.
JD: Psov, všetkých psov?
JB: Nie, jedného psíka a dve dievky.
JD: Máš veľmi pekné "ľ". Odkiaľ si k nám prišla?
JB: Z martinského okresu, kde máme ľubozvučnú slovenčinu (smiech).
JD: Rovno sa chytím toho slova, ktoré si povedala - hádzanie. Poďme teda tak nejak postupne, že.. Alebo poďme ešte o krok späť. Máš z praxe odpozorované, kedy a prečo sa nový majiteľ psíka rozhodne pre sučku, pre fenku? A že ju uprednostní voči tomu psíkovi?
JB: Je to veľakrát akože také tie praktické veci riešia majitelia, ktorí chovajú psíky v byte, že napríklad sa boja, že psík im bude obcikávať nábytok alebo proste že bude chodiť značkovať, keď sa budú suky hárať, že bude proste robiť nejaké problémy v tej domácnosti. Takže skôr volia tú sučku. Alebo veľakrát je to také, že už nejakého psíka mali. Mali skúsenosť, že mali sme psíka a bol bezproblémový, tak aj teraz chceme psíka, nechceme fenku.
JD: Rozumiem.
JB: Alebo samozrejme ďalšia vec je tá, že už dopredu rozmýšľajú nad tým, že bude treba to zvieratko kastrovať. Samozrejme ten ten zákrok kastrácie u sučky je náročnejší ako u psíka. Niektorí majú voči tomu proste nejaký rešpekt, takže preto sa nerozhodnú pre sučku. Je tam strašne veľa tých tých činiteľov.
JD: Takže teraz v našom fiktívnom príbehu máme majiteľa/majiteľku, ktorí si vybrali sučku, malé šteniatko. Čaká ich prvé háranie, načo sa majú pripraviť a tým myslím, že kedy by to plus mínus malo byť, samozrejme to môžeme rozdeliť s prihliadnutím na plemeno, a čo to prvé, najmä prvé hárania obnáša?
JB: Ono to prvé háranie, samozrejme zase sme pri tom, že je rozdiel medzi tými plemenami a medzi veľkosťou psíka. Takže to prvé háranie väčšinou prichádza od toho šiesteho mesiaca až do nejakého roka a pol zhruba. Pokiaľ naozaj to prvé háranie nepríde do dvoch rokov, tak už väčšinou tým majiteľom hovorím, že asi niečo nebude úplne v poriadku. Ale zase na druhej strane, tí majitelia si veľakrát len myslia, že tá sučka nemala ruju doteraz, ale ona ju mala. Lebo niekedy to prvé háranie neprebehne úplne štandardne. Nemá také tie typické znaky ako ako máva a tým pádom si to majitelia nevšimnú, hlavne keď je to napríklad malé plemeno, ktoré sa dokáže počas toho hárania tak čistiť, že majitelia si nič nevšimnú, že proste nedochádza k znečisteniu, ničomu. Tak vtedy to proste nevšimnú si to. Ale prídu na vyšetrenie a ja už im vtedy viem povedať na iných znakoch napríklad: "No pozrite sa, ale tá mliečna žľaza, ona už vyzerá, že niečo tam prebehlo. Čiže už nejaký hormonálny stav asi bol a to háranie asi predsalen prebehlo, len vy ste si to nevšimli."
JD: Tam si povedala, prepáč do zátvorky, typické znaky hárania. Ja som si teda ten najtypickejší predstavil okamžite. Sú tu nejaké ďalšie, ktoré ja ako majiteľ môžem odpozorovať?
JB: Ako podstatne, čo je také najpodstatnejšie, tak sú samozrejme opuchy tých vonkajších pohlavných orgánov. A čo si majiteľ prvé všimne, tak je krvavý výtok. Sučka sa vylizuje, sučka keď ide vonku, tak často močí, lebo v podstate si značkuje, už hľadá si toho nejakého potencionálneho frajera, tak mu tam necháva sms-ky. Takže takto to nejako väčšinou si majiteľ všimne, že niečo nie je v poriadku. Niekedy sa napríklad aj stane, že len prídu, myslia si, že má zápal močových ciest, lebo proste chodí a všade ciká. A pritom vôbec to nie je ono. Ale je to napríklad len jediný znak toho hárania, takže niekedy to prvé háranie je také netypické, takže.
JD: Dobre a čo sa stane, keď do dvoch rokov teda to prvé hranie nie je? Naozaj nie je. Aj ty ako veterinárny doktor povieš po prehliadke, naozaj sa neudialo. Prečo a čo ďalej?
JB: Vtedy už samozrejme, akože tam predpokladám, že je nejaký zdravotný problém, ktorý môže byť buď hormonálny alebo tam môže byť nejaká porucha vývoja tých pohlavných orgánov alebo môže dokonca dôjsť k nejakému. Ako aj u ľudí sa to stáva, aj u všetkých iných druhov zvierat sa to stáva, že dôjde k hermafroditizmu, že proste nie je úplne dané, že aké to pohlavie je. Pár pacientov takých som aj mala, ktorým sme museli robiť genetické testy, lebo zvonka vyzeralo, že je to dievčatko a keď sme išli dievčatko kastrovať, tak sme našli semenníky v bruchu. Takže tam sme potom robili genetické testy, až na základe genetických testov sa zistilo, aké je to vlastne pohlavie. Takže stávajú sa aj takéto záležitosti. Nie je to bežné. To naozaj je by som povedala že raritná záležitosť.
JD: Ja mám rád, keď sa v Zverissime dozviem niečo, čo je fakt raritka (smiech).
JB: No takže takže naposledy dokonca takýto havinko bol z Banskej Bystrice, z útulku adoptovaný. A presne toto bol tento konkrétny prípad. No ale pokiaľ je to naozaj zviera, ktoré vyzerá, že je normálne vyvinuté, má všetky nejaké znaky. Dajme tomu, že áno, je to pekná suka. Je to suka, ktorá má papiere, ktorá teda bola kupovaná s tým, že majiteľ ju chce uchovniť a chce proste produkovať šteniatka, ktoré teda má má záujem, aby proste ten chov pokračoval ďalej. A niečo takéto sa udeje. No tak samozrejme, že už potom sa začína pátrať, že kde je problém. Tam už väčšinou, ja teda aspoň osobne nerobím nejaké vyšetrenia niečoho, ale máme kolegov, ktorí sa špecializujú presne na tieto problémy. Sú ambulancie, ktoré naozaj sa venujú len reprodukčným problémom a vtedy ja osobne dávam kontakt majiteľom na takýchto kolegov. Pokiaľ sú to zvieratá, ktoré nie sú chovné, že ja neviem, je to sučka kríženca alebo je to nejaký nepapieráčik z bazošu, tak tak tam samozrejme to nejako extrémne neriešime, že či sa hrala, či sa nehárala, proste dohodneme sa na kastrácii.
JD: Tam som čakal, že sa opýtam, že čo potom, že či existuje, a ak sa opýtam teraz úplnú blbosť, tak máš právo mi povedať, že som, že som mimo.
JB: Žiadna otázka nie je blbosť.
JD: Ale že či sa dá v takomto momente, ja mám nepapierového z bazošíku. Neudiala sa do dvoch rokov, neudialo sa to háranie a že teraz či sa dá umelo spustiť alebo automaticky dochádza k tej kastrácii, pretože je to pre to zviera najlepšie.
JB: Áno, dá sa, ako v podstate existujú aj nejaké protokoly hormonálne, ktoré sa dajú použiť a teda skúsi sa, že či sa tá ruja vyvolá alebo sa nevyvolá. Pokiaľ majiteľ do toho vôbec nechce ísť, nechce ísť do diagnostiky a nechce ísť ani do nejakého podávania hormónov, čo ja teda vždycky rešpektujem, lebo však je to jeho zviera a zase ako pchať do zvieratka nejaké lieky, nie každému je to úplne po srsti. Tak tam proste to neriešime a rovno im poviem, že dobre, tak zvieratko vykastrujeme a bude, bude proste kľud. Pozrieme sa čo tam nájdeme alebo čo tam nenájdeme. Možnože sa nájde úplne štandardne vyzerajúci orgán, ktorý sa proste vyberie a tým pádom nikdy nezistíme, že kde bol problém. Lebo veď ono nemusí byť problém len v tých vaječníkoch, ono môže byť samozrejme aj už v nejakom tom vyššom centre, ktoré reguluje tieto všetky hormonálne záležitosti.
JD: Ako často by sa tieto hormonálne záležitosti sučke mali diať? Pokiaľ to teda prebieha normálne?
JB: Štandardne ruja už u takýchto bytových psíkov, nazvime to, väčšinou prebieha 2x do roka, ale suka ako taká je považovaná za nesezónne viac rujové zvieratko, polyestrické sa volá toto slovíčko. Preto akože sa uvádza, že suka sa môže hrať raz za rok, dvakrát za rok alebo sú aj také, ktoré sa hrajú napríklad trikrát za dva roky. alebo proste je to také úplne, že tiež rôzne. Tiež napríklad záleží to od plemien. Je napríklad československý vlčiak. Čo je teda také to plemeno, čo sa naozaj podobá veľmi na vlka, tak pre tieto suky napríklad je typické, že sa hárajú len raz za rok. Ale tiež to nie je pravidlo. Takže, ale by som povedala, že najčastejšia varianta je proste dvakrát do roka sa táto sučka hára. Dokonca sú aj také frajerky, ktoré to zvládajú presne na mesiac, takže majitelia dokonca majú takýto..
JD: .. kalendárik
JB: ..kalendárik. Áno a už vedia, že ide apríl, tak dievka sa nám tuto bude..
JD: A do akého veku.. samozrejme, že tu mi zase asi povieš, že je to vždy s prihliadnutím na rasu, ale aj tak sa opýtam, do akého veku sa suka dokáže hárať?
JB: Až do konca života.
JD: Ja to tak, áno?
JB: Je to tak, pokiaľ nepríde nejaký problém zdravotný, ktorý teda nabúra tento cyklus, čo sa veľakrát stáva samozrejme vo vyššom veku, tak suka je schopná naozaj hárať sa až do konca života.
JD: Aké máš pre mňa ako majiteľa sučky rady, aby nedošlo k nechcenému krytiu?
JB: No v prvom rade si treba to háranie všimnúť.
JD: Dobre.
JB: To je, to je naozaj veľakrát tí majitelia, keď aj prídu a zvieratko má nejaké problémy, tak sa ich pýtam samozrejme, kedy sa sučka naposledy hárala a akože bohužiaľ polovica z nich - a hlavne teda zvieratá, ktoré sú na dvore chované - tak nevedia odpovedať, nemajú ani šajnu, prípadne povedia mi "pred rokom", čo je jasné, že asi to nebude úplne reálne a tak. Takže toto je v prvom rade dobré si všimnúť, že kedy môže dôjsť k tomuto nežiaducemu krytiu. No a samozrejme, keď už o tom vieme, že sa tá sučka hára, tak zabezpečiť ju tak, aby sa teda nejaký ten nejaký ten ctiteľ k nej nedostal. Čiže ideálne pokiaľ je to pes, ktorý je v byte, tak tam nejaký problém asi nepredpokladám.
JD: A keď aj s ňou idem von, tak na vôdzke mať ju..
JB: Samozrejme nepustím ju, nech nech ide niekde tam sa túlať po sídlisku. A pes, ktorý teda je na dvore, tak naozaj, aby mal nejakú dobre zabezpečenú voliéru. No dobre zabezpečená voliéra naozaj znamená, že poriadne vybudovaný koterec, nie pletivo postavené na zemi, lebo to psík sa dokáže prehrabať aj pomaly cez betónovú škrupinku, pokiaľ ide o frajerku. Takže naozaj alebo alebo 50 centimetrový plot tiež nepovažujem za nejakú ochranu svojej sučky. No a samozrejme akože najideálnejšie čo je, pokiaľ nechcem, aby sa toto udialo, no tak proste dám sučku vykastrovať a je po probléme.
JD: A aj o tejto téme sa po krátkej pauze s Jankou budeme rozprávať v pokračovaní Zverissima. Nezabudnite nás sledovať aj na sociálnych sieťach YouTube, Instagram a Facebook. O chvíľu sme späť.
reklamný odkaz: Hračky od značky Kong váš pes len tak nezožerie. Vyrobené sú z extrémne odolného materiálu. Psy sa potrebujú hrať, preto im dajte Kong. Nájdete vo všetkých dobrých pet shopoch.
JD: Ahojte! Po krátkej pauze sme opäť tu v štúdiu v Banskej Bystrici a s Jankou sa rozprávame o babských veciach. Takže, a hneď teraz v krátkej pauze sme si povedali.. prosím ťa mýtus alebo fakt? Suka by aspoň raz za život mala mať malé.
JB: Veľmi, veľmi nevhodný mýtus. Toto veľmi často počúvam. Bohužiaľ, čím je staršia generácia, tak tým to viacej majú vštepené, že pre tú sučku proste je to dôležité, aby tie šteniatka raz v živote mala a že to teda potrebuje. Prípadne aj také teórie počúvam od klientov, že sučka proste bude zdravá, keď bude tie šteniatka mať a nehrozia jej potom vo vyššom veku žiadne problémy. To znamená, že žiadne rakoviny mliečnej žľazy a žiadne zápaly maternice, čo samozrejme je úplne bohužiaľ, úplný blud.
JD: Patrím do obidvoch tých skupín, patrím.
JB: Je mi to ľúto. Už teraz nie.
JD: Už teraz nie, no.
JB: Už teraz nie. Už budeš zase múdrejší a môžeš ďalej rozprávať.
JD: Ale pred štrnástimi rokmi som teda, naozaj sme sme si s mojou, s mojou ženou boli stopercentne istí, jednak že to chceme tomu psovi dopriať alebo ako by sme to povedali, že je to prosto príroda. Jedenkrát by sme boli radi, aby aby tie malé mala a z toho zdravotného hľadiska tiež je to proste dobré. Verili sme tomuto ako ty hovoríš mýtu.
JB: Bohužiaľ, aj niektorí kolegovia ešte bohužiaľ tie skoršie ročníky stále stále toto rozprávajú tým klientom a potom, keď sa udeje bohužiaľ tá komplikácia, ktorej teda údajne sa tá sučka mala vyhnúť, tak tí majitelia sú z toho väčšinou sklamaní. Ja práveže od toho vyslovene odhováram, lebo sú ešte aj také skupiny klientov, ktorí majú sučku, ktorá je strašne milá, strašne zlatá, dobrý psík a oni proste od nej chcú šteniatko alebo rodina chce od nej šteniatko.
JD: Zatiaľ úplne chápem.
JB: Oni akože samozrejme, veď je to dobrý psík. Tak tak šteniatka budú, veď my už teraz ich máme komu rozdať a podobné teda teórie.
JD: Áno.
JB: No lenže ja vždycky hovorím, že ale treba si uvedomiť, že je to aj veľké riziko, že teda tá sučka tie šteniatka bude mať, lebo v úplne akože najkatastrofálnejších teóriách sa môže stať aj to, že nebudete mať ani šteniatka a dokonca prídete aj o tú sučku. A preto akože veľakrát tých majiteľov od toho odhováram a naozaj vždycky im poviem, že ja osobne by som to svojej sučke nešla riskovať, že sa jej niečo stane iba za to, že ja chcem od nej šteniatko, alebo za to, že švagriná chce šteniatko alebo niečo podobné, lebo naozaj proste treba si tie pre a proti vždycky uvedomiť. Treba to vždycky skonzultovať. Na to sme my veterinári, aby sme proste tomu majiteľovi vysvetlili, že čo to všetko obnáša, že je to naozaj riskantné, že je to pre tú sučku náročné, že naozaj je to aj finančne náročné. To je ďalšia stránka veci, lebo samozrejme, môže sa stať, že sučka nebude schopná sama porodiť, bude musieť ísť na cisársky rez. Je to už operácia, ktorú samozrejme treba zaplatiť. Nebodaj sa to stane v nejakých nočných hodinách a teraz sa musí riešiť nejaká pohotovosť, ktorá samozrejme sama o sebe môže byť problém ju zohnať. Teraz zase samozrejme máte tam príplatok, čiže už keď to človek takto všetko si nejako pouvedomuje, že má to aj kopec nevýhod a je to riskantné, tak naozaj väčšinou si v 99 percentách prípadov si dajú poradiť, že neriskujú túto vec. Totižto tí chovatelia, ktorí tie suky chovajú na to, aby tie šteňatá od nej mali, tak oni si tieto riziká uvedomujú. Proste idú do toho s tým, že že naozaj môže sa stať hocičo. Môže sa stať, že sa ten vrh proste nevydarí, že proste je tam takéto riziko, ale idú do toho s tým, že dobre.
JD: V tých chovných staniciach podľa teba, podľa tvojho osobného názoru, alebo možno aj podľa nejakých tabuliek a úplne objektívne, koľkokrát by suka mala vrhnúť, aby to bolo zdravé a ešte stále prirodzené?
JB: Samozrejme, tiež je to o plemene, ale ja teda osobne odporúčam, aby suka nemala viac ako nejaké tri pôrody za ten svoj nejaký aktívny život. A určite aby nerodila skôr ako má nejakého 1,5 - 2 roky. Lebo je rozdiel pohlavná dospelosť, čo je samozrejme vtedy, keď sa suka začne hárať, tak ona už samozrejme je schopná splodiť potomstvo. Ale druhá vec je chovateľská dospelosť a to je už niečo iné. To je už proste aj ten organizmus je dovyvíjaný, už proste celkovo tá suka má vyššiu pravdepodobnosť, že naozaj ten vrh bude v poriadku, že v poriadku porodí, že tam proste nebudú komplikácie, lebo zviera ktoré má 6 mesiacov a už sa hára. No dobre, teoreticky dôjde k tomu, že že príde na to krytie a proste budú tam šteniatka. Lenže tá suka sama o sebe sa ešte vyvíja, sama o sebe proste nemá kostru dovyvíjanú, čiže nie je to ideálne zo žiadneho hľadiska, aby takéto zvieratko malo šteniatka. Našťastie teda tí chovatelia sú v tomto naozaj v poriadku a..
JD: super
JB: .. dodržiavajú to. Nájdu sa samozrejme takí, ktorí dokážu z tej sučky robiť jabloň a rodí každý rok, ale to nie je v poriadku a predpokladám, že ani z tej chovateľskej obce im to nikto nejako neberie, že je to správne. Takže myslím si, že tie dva tri vrhy sú pre tú sučku úplne v poriadku a keď rodí každé dva roky, tak si myslím, že je to ešte také fajn.
JD: Znesiteľné
JB: .. znesiteľné. No samozrejme, už je teraz otázne, že keď pri prvom pôrode rodila sučka cisárskym rezom, no tak ako ja osobne neodporúčam už ďalšie krytie, ale niekedy tí chovatelia proste si idú aj tak svoje a dajú tú sučku nakryť. Áno, stalo sa aj také, že potom porodila v poriadku, ale stalo sa jej také, že samozrejme zase to bol cisársky rez. No takže tak je to také.
JD: A z praxe ako to je. Aký je ten pomer toho, ako často si majiteľ či už v chovnej stanici alebo ja ako to, čo mám z bazošu doma guláša, ako často si teba alebo vás veterinárnych lekárov na Slovensku prizvú k pôrodu?
JB: Mne napríklad osobne sa to stalo len raz. Ale ja to úplne neuznávam, lebo je to pre tú sučku rušivý element. Keď tam ja prídem ako cudzia osoba a nebodaj ešte, že ma pozná, že som ja jej veterinárka, ktorá jej robí zle raz ročne na vakcinácii, tak ja osobne to moc neodporúčam.
JD: Dobre, ale ten majiteľ má predsa nejaký dôvod.
JB: Ale, samozrejme, samozrejme je iné, keď konzultujeme po telefóne. S tým ja nemám problém, že proste naozaj sme dohodnutí. Áno, sučka má rodiť, čiže ja viem, že sa stane, že asi mi zavolá. On sa opýta: "Zatiaľ je to takto a takto, je to v poriadku?" Ja mu poviem: "Áno, je to v poriadku. Sledujte toto a toto. Alebo viete čo? No ak sa neudeje, ja neviem do pol hodiny, do hodiny toto a toto, tak ma kontaktujte." A už potom zase riešime podľa, proste operatívne to vyriešime. Ďalšia vec je tá, že po pôrode samozrejme, že nejakú kontrolu odporúčam. Ja odporúčam chovateľom pred pôrodom týždeň urobiť röntgen a vtedy na röntgene vieme porátať, že koľko tých malých červíkov tam zhruba v tom brušku je a teda tým pádom, keď sučka rodí a vieme. Aha, tu ich bolo 6 a 6 vyšlo, tak už by to mal byť koniec a už by malo byť všetko v poriadku a tým pádom ten majiteľ už si môže vydýchnuť. Niekedy sa aj stane, že ich na tom röntgene je 13 a nevieme ich ani porátať. Takže (smiech).
JD: No a čo sa stane potom, keď sa to náhodou tento tento počet nezhoduje? Že na röntgene bolo šesť a ja neviem...
JB: .. samozrejme, stalo sa aj také.
JD: že vyšlo, vyšlo 5 alebo vyšlo 7. A teraz čo? Spoľahnem sa na prírodu?
JB: Ako pokiaľ ich ešte vyjde, pokiaľ ich ešte vyjde viac ako sme ich narátali. No tak to je ešte tá schodnejšia varianta, ale keď nastane opačný problém, že teda porátali sme šesť, ale vyšlo len päť. No tak tam už ja teda to považujem trošku za akútne záležitosti a treba to riešiť, lebo naozaj sa mohlo stať, že to posledné proste už nevyšlo von, že sa tam nebodaj zadusilo v tej maternici. Vtedy ten pôrod v podstate prestane, lebo to šteniatko tým, že už nie je živé, tak nejako nestimuluje ten ďalší pochod toho toho pôrodu a môže to byť problém. A samozrejme, keď sa to nerieši, tak už potom je to život ohrozujúci stav pre tú sučku.
JD: A dokážem to vyriešiť aj ja na telefóne s tebou alebo už..
JB: Nie, to už, toto už nie je vec, ktorú dokáže majiteľ majiteľ zistiť, lebo tam už potom robíme buď teda sono alebo sa robí röntgen, aby sme zistili, že v akom štádiu to je a či to šteniatko ešte tam niekde vo vnútri sa schováva alebo nie. Pokiaľ ho na tom nenájdeme, pozeráme sonom, či je živé, či nie je živé. Pokiaľ je živé, tak ja sa vždycky ešte snažím tú sučku podporiť v tej, v tom pôrode. Naozaj podajú sa jej infúzie, podá sa jej vápnik, podajú sa jej hormóny, aby to šteniatko ešte nejako samé skúsilo vyjsť. Pokiaľ je mŕtve, tak tam už je malá pravdepodobnosť, že samé vyjde, takže tam už väčšinou potom volíme chirurgiu.
JD: Potom je priorita zachrániť matku.
JB: Samozrejme, lebo keby tam to šteniatko zostalo, tak je malá pravdepodobnosť, že to prežije.
JD: Ja tu mám v príprave, Janka, to sa musím opýtať, vysvetliť pojmy gravidita a falošná gravidita.
JB: Gravidita, teda to asi všetci vieme, čo znamená, že teda môžeme očakávať nejaké prírastky. No a falošná gravidita, to je stav, ktorý je hormonálny a v podstate v tele sučky prebieha hormonálne niečo také ako ako je počas tejto ozajstnej gravidity. No a sučka sa veľakrát môže naozaj chovať, že má šteniatka niekde doma, nosí všetky hračky, zbiera po dome ponožky a všetko si to nosí do pelechu alebo ak pelech nemá, tak si ho niekde pod posteľou vytvorí. Tvári sa, že ona ich strašne kojí, prikladá si ich k tej mliečnej žľaze.
JD: No, ďalšia moja téma. Že čo tá falošná nielen gravidita, ale aj zápal mliečnej žľazy a tie tie falošné pocity a prejavy tej suky, že že je gravidná. Takže naozaj je to takto?
JB: Ono to všetko akože naozaj proste u tej suky hormonálne prebieha akokeby naozaj tie šteniatka mala. To znamená, že ona vtedy odmieta chodiť von, lebo však sa rýchlo musí ponáhľať za svojimi deťmi, čiže len rýchlo pred vchodom sa vyvenčí a uteká naspäť domov. Dokonca sú také prípady, kedy je tá sučka agresívna, lebo si proste tie svoje šteniatka bráni a dokonca vie byť aj na svojho majiteľa agresívna. Čo už potom je samozrejme aj problém.
JD: Ako veľmi je to problém fyzický a psychický?
JB: Tak fyzicky, fyzicky je to problém v tom, že naozaj cikluje celý ten, ten, aj pohlavné orgány, toznamená aj maternica a cykluje samozrejme aj tá mliečna žľaza, ktorá dokáže až do takých rozmerov, že naozaj produkuje mlieko a produkuje tak, že naozaj to mlieko dokáže reálne majiteľ z tej mliečnej žľazy vytlačiť. Keďže to mlieko v tej mliečnej žľaze zostáva a nie je nijako použité, lebo šteniatka samozrejme sú len imaginárne, tak to mlieko je potom ideálna živná pôda pre baktérie a samozrejme, môže sa stať jedna vážna komplikácia a to je zápal mliečnej žľazy, ktorý je tiež veľmi akútny stav a môže to byť nebezpečné, keď to majiteľ nerieši a nelieči. A dosť ešte častá komplikácia, ktorá je práve spojená s týmto obdobím falošnej gravidity, je zápal maternice. Zápal maternice je tiež veľmi vážny stav. Dochádza v podstate k tomu, že ten sekrét, ktorý v tej maternici vzniká počas počas tejto hormonálnej fázy, tak takisto, keď sa doňho dostanú baktérie, tak dochádza k vyplneniu maternice hnisom. A myslím si, že to už každému je jasné, že je to veľmi vážny stav a že tam tam už ide o hodiny. To sú stavy, ktoré naozaj naposledy včera sme takúto záležitosť operovali, kedy majitelia zase tiež nevedeli odpovedať, kedy sa naposledy sučka hárala a tiež prišli len s tým, že je nejaká smutná a nechce moc chodiť. A nakoniec sme prišli na takúto záležitosť a zo sučky sme vybrali 2 kilovú maternicu. Takže a bolo to práve v tom období, kedy už potom stará mama si spomenuli, že asi pred dvomi mesiacmi sa dievka vylizovala, takže už sme to potom identifikovali, že zase to bolo naozaj podľa učebnice.
JD: Takže predísť týmto zdravotným komplikáciám, inak povedané, predísť falošnej gravidite, sa dá - a oprav ma, ak sa mýlim - dvomi spôsobmi. Keď je suka zakrytá alebo keď je sterilizovaná. Je to tak alebo sú tam ďalšie možnosti?
JB: Keď je nakrytá, tak samozrejme, to vtedy je maternica využitá na to, na čo treba. Ale automaticky, keď príde ku ďalšiemu cyklu, čiže ďalšia ruja, tak sa to vôbec nevylučuje, že by nemohla pri ďalšej ruji ten zápal maternice dostať. Čiže to je presne to, čo sa kedysi rozprávalo, že keď bude mať sučka šteniatka, tak potom bude už do konca života zdravá. Nie, nie je to pravda. Veľakrát tie suky aj viackrát mali šteňatá a napriek tomu sme ich potom vo vyššom veku museli operovať na zápal maternice. Čiže jediná naozajstná a jediná účinná prevencia proti týmto problémom je kastrácia.
JD: No a čo sa stane, a už to budem hnať ku koncu, pretože náš formát má žiaľ svoje časové hranice, čo sa stane v momente, keď tomuto všetkému chcem predísť a som pozorný majiteľ a dohodnem sa s veterinárom na zákroku a napriek tomu o pol roka, o rok je tu znovu jedna z tých vecí, buď sa začne hárať, aj keď sme to vlastne operatívne chceli vylúčiť alebo sa opäť stane falošná gravidita alebo sa stane zápal tej mliečnej žľazy alebo sú akékoľvek iné problémy, ktorým sme sa chceli vyhnúť práve tou operáciou?
JB: Bohužiaľ, pokiaľ sa takéto niečo udeje aj po tom, ako sučka teda bola údajne kastrovaná, tak veľakrát je to bohužiaľ znak toho, že tá operácia asi neprebehla úplne v poriadku.
JD: Slovo údajne si asi použila zámerne?
JB: Áno, áno, lebo veľakrát naozaj nie sú majitelia oboznámení, že došlo ku nejakým komplikáciám počas toho chirurgického zákroku. A bohužiaľ, môže sa stať, že tam ostalo iba naozaj pár buniek z toho vaječníka alebo že tam ostal naozaj len maličký maličký kúsok a ten maličký maličký kúsok dokáže produkovať toľko hormónov, že zase spôsobí všetky tieto komplikácie. A sučka napriek tomu sa môže normálne tváriť, že sa hára, môže mať normálne prejavy falošnej gravidity. A toto všetko a to už je potom komplikácia, lebo samotná kastrácia, áno, ja každému hovorím, je to brušná chirurgia. Napriek tomu, že takýchto zákrokov ja osobne robím niekoľko týždenne, nikdy to nepovažujem za rutinnú operáciu. Vždycky je to proste operácia. Je to záležitosť, kde sa ide do telovej dutiny. Vždycky každé jedno zviera je individuálne. Nemôžem proste to zobrať tak, že táto 15 kilová sučka sa kastrovala parádne, tak aj tamtá 15 kilová sa bude kastrovať parádne. Nie, nie je to pravda. Ja síce tie operácie tým, že ich robím často, tak už proste naozaj to mám tak všetko nachystané a všetko zmáknuté, že takúto sučku dokážem vykastrovať za 15 minút je proste všetko cakum prásk aj aj zašité, aj všetko hotové. Ale tiež sa stali prípady, kedy som si nebola úplne istá, že sa naozaj všetko vybralo, že proste bol zlý prístup. Sučka bola obézna, zle sa to operovalo, prípadne nastala nejaká komplikácia v anestézii, že proste niečo sa začalo diať, čiže nemali sme už čas proste niečo hľadať, keď to tak poviem, v tej brušnej dutine. Bolo pre nás priorita rýchlo zvieratko zašiť a zobudiť, aby bolo všetko v poriadku. Ale vtedy je samozrejme úplne na mieste, aby bol majiteľ o tom informovaný, že teda mohla sa stať takáto vec. Mohlo sa stať, že tam kúsok toho vaječníka zostalo a tým pádom sa môže stať, že tá sučka napriek nášmu zákroku bude mať príznaky ruje a už to potom nejaké riešenie správne musíme nájsť.
JD: Tak, tak, s prianím nachádzania len správnych riešení sa s Jankou rozlúčim. Ďakujem ti veľmi pekne. Toto bola Janka a naše Babské veci.
JB: Ďakujem pekne.
JD: Ďakujem aj ja.
Chlpatá akadémia: Ahoj Dvojnožci, ja som Denisa z Lovely Dog a toto je Chlpatá akadémia, v ktorej vám prezrádzam návody na poslušných štvornožcov. Ako sa treba správať k psovi, ak má nejakú vážnu chorobu alebo diagnózu, s ktorou si vy sami neviete nejak poradiť. Najlepšie je, pokiaľ zmeníte v živote toho psíka len tie veci, ktoré mu nejakým spôsobom ohrozujú život alebo mu spôsobujú pri jeho diagnóze bolesť, ale v zásade je úplne najjednoduchšie a najlepšie nechať toho psíka žiť jeho pôvodný život. On totižto absolútne nerozumie ani vašemu smútku, nerozumie ani zmenám nálad, nerozumie ani tým veciam, ktoré mu odrazu dovolíte. On sa proste správa tak, že žije jeden deň a na druhý deň sa zobudí znovu a žije zase ten istý život. Hav!
Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.