JD: Ahoj Dvojnožci. Moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Mojou dnešnou hostkou tu v Shtoodiu v Banskej Bystrici je Lesana Kurillová, zamestnankyňa Psej škôlky a Caffeterie v Bratislave. Lesana ahoj!
LK: Ahojte, čaute. Moje meno Lesana, ako si správne poznamenal, prišla som sem až z bratislavskej Petržalky.
JD: Áno, a Lesana neprišla sama. S kým si tu, povedz.
LK: Tu pod stolom je moja borderka Coco, ktorá ma úplne prvýkrát zaviedla do psej škôlky ešte ako zákazníčku pred tým, než som tam začala pracovať.
JD: A ako ste správne pochopili, dnes budeme rozprávať o psej škôlke. Naša téma dnes má taký oficiálny názov, že "Tu ma počkaj". Takže psia škôlka/Caffeteria v Bratislave. Toto vieme a poďme sa možno porozprávať o tých začiatkoch, kto a prečo mal ten nápad urobiť psiu škôlku práve v Bratislave.
LK: Nápad založiť psiu škôlku dostala moja šéfka alebo skôr kamarátka Evička Škodová. Ahoj, Evi. Ktorá vlastne pred nejakými šiestimi rokmi poznala koncept nejakých pet friendly kaviarní. Ale vždycky to bolo iba na spôsob toho, že človek tam môže dôjsť na kávu so svojím psíkom.
JD: Ja ti budem skákať do toho. Odkiaľ ich poznala zo Slovenska alebo skôr..
LK: Áno, áno, aj v rámci Bratislavy. Bolo to známe takéto niečo, ale teda chýbal taký koncept, kde môžu prísť aj ľudia bez zvieratka a nájdu tam iných psíkov, ktorých si môžu pohladkať. Veľa ľudí ku nám chodí, ktorí nemôžu mať doma psíka, či už kvôli nejakým alergiám alebo pracovným povinnostiam. A jej to prišlo ako super nápad urobiť niečo takéto. Sama mala tiež v tej dobe psíka, ktorý vlastne ju k tomu inšpiroval, nech mu je zem ľahká Maxíkovi, pred pár mesiacmi odišiel. A bolo to tak spojené aj s tým, že jej sesternica bola ochrnutá na vozíčku a keď si zaobstarala aj ona tá jej sesternica a aj Evička psíka, tak vlastne tú sesternicu začali vracať do toho bežného života. Takže veľmi sa vcítila do toho, že tie psy vedia pomôcť aj ľuďom, ktorí napríklad tých psíkov nemajú, ale chcú si nejak zdvihnúť náladu a tak.
JD: Ona mala dovtedy nejaké skúsenosti s vedením akéhokoľvek podniku, alebo úplne úplne to bola zelená lúka?
LK: Úplne išla do toho s tým, že všetko sa učila za pochodu aj v oblasti tej kaviarne, aj v oblasti tej psej škôlky. Postupne prichádzali aj vedomosti, aj kurzy, či už ohľadom robenia kávy alebo ohľadom tej výchovy psíkov. Takže všetko za pochodu.
JD: A ty si sa k tomu dostala ako?
LK: Ja som sa k tomu dostala tak, že asi 5 rokov dozadu, keď som si zaobstarala Coco, ktorá tu je so mnou dnes, som takto na jeseň hľadala nejaké miesto, kde by som si s ňou mohla sadnúť na kávu a náhodou som na mape našla psiu škôlku a caffetériu.
JD: Prepáč, opäť ti do toho skočím. Je to problém nájsť v Bratislave taký podnik, ktorý nemá vyslovene v názve napísané psia škôlka alebo niečo také. Jednoducho kaviareň, kde so psom úplne v pohode môžeš vojsť?
LK: V tej dobe. Ako hovorím, päť rokov dozadu, to bolo ťažšie. Dnes už je tých škôlok aj týchto psích kaviarní viac, ale v tej dobe to bolo ťažké celkom. Takže nejak sme tam zaparkovali a zostali sme tam prvý deň hneď 8 hodín. Ja som mala problém odtiaľ odísť, mne to úplne učarovalo, lebo tam proste na mne nesedel staručký pudlík, ktorý doteraz žije a doteraz tam na mne vysedáva. Taký Edko a vlastne mne to tam tak učarovalo, že ja som tam 8 hodín sedela a nevedela som odtiaľ odísť a začala som tam vtedy veľmi často chodiť. Dochádzala som tam zo Senca, čo je akože mimo Bratislavy a ja som naozaj niekoľkokrát do týždňa sa zobrala a išla som tam so psom. Ona sa tam vyhrala. Je to výhoda, že keď je vonku škaredé počasie, prší, sneží, tak vlastne ten pes sa tam celkom pekne zabaví a vybehá.
JD: Myslím si ale, že ruka v ruke je to len nie o tom, a oprav ma ak sa mýlim, že ti tam bolo dobre s inými psíkmi, ale že ti tam asi bolo dobre aj po tej ľudskej stránke.
LK: Áno, áno, je to tam veľmi príjemné. Človek keď tam príde, môže si dať u nás kávičku, koláčik, popritom samozrejme tie prosiace oči všade okolo. Je to také veľmi, veľmi pekné. Nie je to úplne priestor pre človeka, ktorý sa napríklad, ktorému vadia psy, ale chodia ku nám aj ľudia, ktorí sa napríklad boja psíkov. Postupne u nás vlastne ten strach odbúravajú.
JD: Aha, že si vás vyberú ako takú..
LK: Takú canisterapiu by som to nazvala trošku.
JD: Také vystúpenie z komfortnej zóny, pretože im pravdepodobne vadí, že prekáža, že majú takýto takýto strach so psíkmi. Tak prídu k vám, aby sa krok po kroku osmetľovali.
LK: To je u nás veľmi časté.
LK: Veľmi často tých ľudí vlastne sprevádzame od toho, ako vstupujú do tej škôlky, do tej - budem to volať škôlka, lebo pre mňa je to tak prirodzenejšie, ja to tak beriem. Teda u nás je veľmi časté to, že tí ľudia ako vchádzajú, u nás sa začína od toho, že im hovoríme, ako majú správne vojsť, že nemajú sa zastavovať medzi dverami, majú od nich ísť ďalej. Keďže my tam tých psíkov máme častokrát celkom dosť na uzavretý priestor, tak im vysvetľujeme, ako majú vchádzať, aby sa tam všetci na nich nenahrnuli, lebo vtedy môžu vzniknúť nejaké konflikty aj medzi tými psami ako sú na veľkej kope a potom.
JD: Takže ako vojsť? Rovno rovno si to môžeme akože aj demonštrovať, vojsť smelo a rovno si niekde sadnúť alebo objednať?
LK: Nie, nie, práve naopak. Tým, že je tam veľká koncentrácia psov, tak a máme psov, ktorí sa napríklad niektorí sa boja deti, niektorí sa boja boja, dajme tomu nejak zdravotne znevýhodnených ľudí, tak musíme vedieť o tom, kto nám tam vchádza. To znamená, človek vojde, ohlási sa nám, my prídeme, pozrieme si, či nech vchádza dajme tomu s dieťaťom alebo s ďalším psíkom. A keď vieme, kto nám tam vchádza, tak ich pustíme dnu, poprípade ak je to nutné, tak si predtým oddelíme psíkov. Máme dve miestnosti, takže si ich vieme vysvorkovať, že ak máme psíka, ktorý sa bojí detí a vchádza nám tam dieťa, tak si ho vieme s ďalšími psíkmi dať vedľa do miestnosti, aby sa tam on sám nenudil, ale zároveň aby to nebolo nebezpečné pre ani jednu stranu.
JD: Koľko ľudí, zamestnancov nájdem, keď takto vojdem?
LK: Do obeda jedného a na poobedie, keď nám chodí už viacej návštevníkov iba na kávu, tak mávame vlastne výpomoc brigádnikov, ktorí nejakým spôsobom zabezpečujú to, aby psíky boli vyvenčené, aby sme sa my mohli starať o tú bezpečnosť vnútri a oni ich brávajú von. A my tam sa staráme o zákazníkov a o tých psíkov vnútri.
JD: No a už veľmi prirodzene si začala my my u nás u nás. Urobme si ešte ten medzi krok, ako sa z teba, dievčaťa zo Senca, ktoré tam trávilo 8 hodín, po roku..
LK: .. ja som z Bratislavy, pardón, ja som iba bývala vtedy v Senci.
JD: Tak tak, ktorá jednoducho merala tú cestu tam. Ako sa z teba ako zákazníka stal člen toho tímu?
LK: Ja som predtým pracovala v jednej skvelej firme, ktorá sa orientovala tiež na psíkov, ale cítila som vtedy, že potrebujem niečo nové a zrovna vtedy sa uvoľnila pozícia v tejto škôlke a prišlo mi to tak nejak prirodzené. Tým, že ja s inými psíkmi.. (hav)
JD: To bola Coco.
LK: Áno, to bola Coco. Prišlo mi to tak nejak prirodzené tým, že ja s tými psíkmi naozaj žijem 24 hodín denne, tak mi to prišlo veľmi fajn ísť tam a vedieť nejak zužitkovať tie všetky vedomosti, ktoré viem či už o tom výcviku a tak. Takže začala som tam vo februári tohto roku pracovať a je to naozaj niečo, čo ma veľmi baví.
JD: Povedz, povedz.
LK: Je to niečo, čo ma veľmi baví a je to super v tom, že fakt tam viem využiť všetky tie vedomosti zo všetkých seminárov a tak ďalej, na ktoré chodím, lebo žiadny ten pes nie je rovnaký ako ten druhý.
JD: A chodíš na semináre o čom a prečo?
LK: Chodievam na semináre napríklad o komunikácii medzi psami. To znamená, že človek sa učí nejak tak čítať tých psov, že keď je naježený na chrbte, čo to znamená, keď má uši takto, čo to znamená a tým pádom vie tam človek predchádzať rôznym nejakým nepríjemným situáciám. Vieme rovno tým ľuďom, či už som to ja alebo Evička, alebo hociktorý ďalší zo zamestnancov, vieme tým ľuďom už medzi dverami povedať, že aký je postup, že či toho psa vôbec tam budeme púšťať dnu, že či to pre neho nebude moc veľký stres, alebo či majú prísť najprv na kávu iba dajme tomu v nedeľu, keď máme voľnejšie, kedy tam nebývajú psy v škôlke, ale skôr ľudia chodia na kávičku. Takže vieme tam už zhodnotiť my na prvý pohľad, že čo to bude za psíka, ako s nim postupovať.
JD: A keď hovoríme škôlka, znamená to, že je tu nejaký vekový limit, do ktorého psíka prijmete a neprijmete?
LK: Horný limit by som ani nepovedala. Pokiaľ je psík nejakým spôsobom pohyblivý a dokáže sa orientovať medzi psami, tak v pohode. Máme tam ozaj pätnásťročných psov, ktorým dajme tomu podávame inzulín. Ale tá dolná hranica vlastne musí byť psík kompletne zaočkovaný, musí mať zaočkovanú besnotu kompletne a taktiež kotercový kašeľ musí byť zaočkovaný. Takže keď má toto splnené, je tam nejaké časové okno niekoľko mesiacov, kedy to vlastne človek musí splniť, a potom ako je toto dokončené tieto očkovania, tak vtedy môže psík začať chodiť do škôlky.
JD: A čo ďalšie by psík a možnože aj majiteľ mali spĺňať na to, aby, aby u vás mohli teda do tej škôlky chodiť?
LK: No skôr poviem tak, že čo by určite nemalo byť.
JD: Dobre.
LK: Určite ku nám neprijímame hrajúce fenky, keďže tie častokrát aj mesiac pred hraním a mesiac po hraní ešte voňajú psíkom. A to tam nechceme, lebo máme tam veľa nekastrovaných psíkov a neprijímame agresívnych psov. Stane sa u nás, že máme dajme tomu dvoch psíkov, ktorí sa nejakým spôsobom neznesú, ale apriori agresívneho psa ku nám neprijímame.
JD: Rozumiem.
LK: Čiže ak už nastane nejaký konflikt medzi dvomi konkrétnymi psami, vieme si ich oddeliť. Ale keď už medzi dverami ten pes proste ide všetkých zabiť, tak bohužiaľ toto neprijímame. Ale inak naozaj máme tam hluché psy, slepé psy, proste na takéto veci nemáme nejaké obmedzenia.
JD: A koľko je ich tam spolu? Aká je tam kapacita?
LK: Kapacita je, tak by som povedala pocitová, lebo človek tam môže vojsť a má pocit, že tam takmer nikto nie je a môže tam byť 30 psov, ale sú malí, takže to nepôsobí tým dojmom, že ich je tam veľa. Na druhú stranu, niekedy sa stane, že ich je tam ani nie 20, ale sú to dajme tomu dobermani, maďarské vyžle a tak a tým pádom to tam vyzerá, že to je naozaj narvaté. Ale nemáme nejak tak že dané, že akonáhle je 27 psov už ďalší nemôže vojsť.
JD: Rozumiem.
JD: A máte to vždy naozaj tak, nikdy sa nestal taký, ako sa hovorí "prúser", že by ste aj očekovali toho psa, si odborníčka, vieš si povedať, že tento áno, tento nie. Na jedného si si povedala, že áno, ale jednoducho situácia v tej úvodzovky hore dole svorke vyplynula tak, že sa tam akože pobili, alebo sa stalo niečo nepredvídateľné mínusovo?
LK: Ako stávajú sa nám napríklad veci, že máme psov, dajme tomu nekastrovaných samcov, o ktorých vieme, že riešia práve tieto fenky po háraní alebo tak. Častokrát sa nám stane, že nám vopred píšu, či môžu priniesť takéhoto psíka, lebo u nás je podmienka, že musia sa 90% tých psov, ktorých.. Máme psov, ktorí sú určite bezkonfliktní a proste je to v pohode. Ale pri ostatných vyžadujeme, aby sa nám vopred nahlásili a keď napríklad chcú bez ohlásenia takto prísť a priniesť nám psíka do škôlky, tak sa nás pýtajú, či môžu. Naša odpoveď je, že okej, prineste, ale ak je problém, tak my tým ľuďom zavoláme. Hej, že dajme tomu, keď ten psík sa nevie vpratať do kože, alebo tam je fenka, ktorá mu voní, tak mu normálne zavoláme a tí ľudia sú už na to nachystaní a vedia si pre toho psíka nejak núdzovo prísť. Ale asi si sa pýtal skôr na nejaký konflikt.
JD: Áno.
LK: Toto sa nám už stalo, ale ako hovorím, máme tam práve kvôli tomuto dve miestnosti a väčšinou nie je to konflikt, že 10 psov verzus 10 psov, ale väčšinou jeden verzus jeden. Takže práve my si ich vieme rozsvorkovať, že ak sú to dvaja samci, tak jedného dáme do vedľajšej miestnosti, dajme tomu s piatimi fenkami, kde on sa vyhrá, nie je tam sám, je mu tam fajn a druhý zostane vlastne v tej hlavnej časti a potom si ich prehodíme, že takto, aby, aby každý mal všetkého dostatok.
JD: Na tú kapacitu si mi teda odpovedala jasne, že to nie je úplne číslo.
LK: Že to nie je jasné (smiech).
JD: Ale. Ale ako je to tá, ten krok predtým, že majiteľ psíka sa musí nejak dopredu ohlásiť, že v ten a ten dátum by som tam chcel na takú a takú dobu dať svojho psíka, o ktorom teda viem tvrdiť, že je nekonfliktný.
LK: Áno. Máme psov, ktorí dajme tomu paušálne chodia, že v utorky a štvrtky alebo dajme tomu iba v stredu. Tých už nevyžadujeme, aby nám ešte deň predtým to potvrdzovali. Skôr ich žiadame o to, aby keď náhodou neprídu, aby nám dali vedieť, aby sme sa nebáli o nich, že kde sú, keď vieme, že majú prísť, ale teda väčšinou všetci noví sa musia hlásiť. Je to kvôli tomu, aby sme vedeli, aká svorka nás čaká. Hej, že keď ja viem, že tam mám dvoch psov, ktorí môžu mať spolu problém a mohol by teoreticky prísť ešte tretí, už si ich nemám ako oddeliť, takže bohužiaľ takto je to niekedy u nás, že kto skôr príde, ten skôr melie. Takže, takže musia sa hlásiť naozaj. A ja dokonca aj keď tam idem so svojimi psami, tak vopred píšem, keď idem iba na kávu, tak vopred píšem, že prídem, aby nás čakali, lebo niekedy naozaj je tam toľko psov, že keby prišli ďalší traja naraz, tak už, už je to moc.
JD: Lesana, ja som si to samozrejme v rámci prípravy na dnešné nahrávanie zistil, ale povedz, prosím ťa poslucháčom, ako je to u vás s otváracími hodinami?
LK: Takže sme otvorení od pondelka do piatku od siedmej ráno do siedmej večer a ešte cez víkend v nedeľu od jednej poobede do siedmej večer. Otváracie hodiny sú prispôsobené aj pracovnej dobe našich klientov, lebo častokrát nám ľudia donesú naozaj psíka o siedmej ráno a prídu pre neho o šiestej večer. To znamená, že hneď ako idú do práce, ho prinesú cestou a hneď z práce utekajú pre toho psíka.
JD: A s Lesanou, ktorá má už akože tú prírodu v mene, sa budeme po krátkej pauze rozprávať znovu. Nezabudnite nás sledovať na Instagrame, Facebooku a YouTube. O chvíľu sme späť.
reklamný odkaz: Nové pamlsky Mr. Bandit s vysokým obsahom mäsa alebo rýb sú snom každého psieho nezbedníka. Je to jemná a ľahko stráviteľná maškrta, ktorá sa skvele hodí ako odmena pre vášho miláčika. Maškrty Mr. Bandit nájdete v každom dobrom pet shope.
JD: Po krátkej pauze som tu opäť v štúdiu v Banskej Bystrici s Lesnou a rozprávame sa o psej škôlke a Caffeterii v Bratislave. Pripomínam pre tých, ktorí náhodou pozabudli, nie sme tu v štúdiu sami, takže ak budete počuť nejaké "wof".. Ahój, tak je to s nami aj Coco. Druhú polovicu by som začal teda pragmaticky a ja sa tu o peniazoch takmer nikdy nerozprávam, ale myslím si, že toto je téma, kde by tento údaj odznieť asi mal. Čo to stojí?
LK: Záleží to podľa toho, či človek chce psíka ku nám do škôlky priniesť na celý deň alebo na pol dňa. Celý deň, táto služba stojí 14 eur a na pol dňa 8 eur, to znamená 12 hodín 14 eur a 6 hodín 8 eur.
JD: Áno, túto pragmatickú kolonku máme odfajknutú, to je check. Skôr vieš čo mi teraz napadlo, že zisťovala si niekedy alebo alebo to jednoducho vieš, že čo robili majitelia týchto psíkov alebo kde títo psíci trávili čas predtým, ako zistili, že fungujete?
LK: Toto sa nám stáva pomerne často, že ľudia k nám prídu, že teraz sme vás objavili, alebo teraz sme išli okolo a naozaj ku nám nosia aj 12-ročného psíka, ktorý doteraz trávil čas po susedoch, dajme tomu, po rodine atď. A ako prišla pani majiteľka na to, že existujeme, tak ho začala dávať ku nám a ona je úplne celá bez seba z toho, že ten pes úplne ožil. Bavíme sa o 12-ročnom psovi a teda, že je to úplne super. Častokrát nás ľudia objavia napríklad cez ten Instagram, alebo alebo že si povedia o nás a zrazu to máme taký nával, že doteraz náš pes doma vyvrieskaval, kým sme boli v práci a je super, že môže vyvrieskávať u vás.
JD: O tom Instagrame, to by som sa ešte veľmi rád tomu venoval. Možnože na záver, ale intenzívne, pretože to je parádna práca, ako taký teaser. Ten Instagram je proste parádny podľa mňa. Ale teraz si to tak nahodila, že ten psík u nás ožil. Čo ten psík u vás zažíva? Aký má denný rytmus, čo ho tam čaká? Ako sa mu venujete?
LK: Čakajú ho u nás psí kamaráti aj ľudskí kamaráti. Naozaj máme aj zákazníkov, ktorí chodia iba na kávu a vyslovene tam prídu a teraz ty, môj Gastonko, ja som sa na teba tešila, tak že tí..
JD: Vyslovene ich poznajú po mene a majú...
LK: Aj tí psi ich poznajú a naozaj sa tešia, keď prídu. A vyslovene taký denný režim. Jedna taká fixná vec je, že kŕmime o jednej poobede tých, ktorí u nás majú jesť. To znamená, že majitelia im pekne nachystajú do obedárika a my im to potom o jednej dávame. Pokiaľ je to nejaké menšie šteniatko, tak samozrejme výnimka, že dajme tomu o desiatej ešte nakŕmime alebo tak. Ale teda chodievame ich venčiť cca každú hodinku a pol - dve. Ono to znie, že je to veľmi často, ale oni ako sa hrajú, oni veľa pijú a niektorí sú naozaj ako prietokové ohrievače. To znamená, že ak by sme ich tak často nevenčili..,
JD: Ako to môže fungovať, to mi vysvetli, že ak si povedala, že ste tam jedna poťažmo dve a máš tam 27 psíkov a každú hodinu až dve ich chodíte venčiť. Kto je vtedy v kaviarni, ako sa to dá logisticky celé obsiahnuť?
LK: Práve preto vlastne chodí výpomoc prevažne na venčenie a to je nonstop. Vyjde von, 5 minút je tam s nimi, urobia čo potrebujú. Vojde dnu, zoberie si ďalších dvoch a takto sa to stále rotuje. Ja venčievam teda doobeda, pokiaľ nemusím teda obsluhovať zákazníkov, ktorí tam sú na káve, ale naozaj poobede je dôležité, aby tam vnútri zostával niekto, kto vie dajme tomu, ak aj vznikne nejaká malá hádka medzi psami, aby ich vedel oddeliť. Ja sa teda nebojím pichnúť medzi nich ruky. Hej, oni väčšinou sa nechcú pozabíjať iba po sebe šteknú alebo vyletia, takže ich proste oddelím. A preto nám venčievajú práve naši brigádnici, ktorí sú super a vedia už ako s nimi majú narábať a koho s kým môžu zobrať von. Takže, takže máme aj na toto svojich ľudí.
JD: No ale opäť som ti skočil do myšlienky. Čiže okrem toho kŕmenia a venčenia, čo všetko ďalšie ich tam čaká?
LK: Pokiaľ napríklad máme psíkov, ktorí sú (waf) nejakým spôsobom chorí. Pozor, nebavíme sa o infekčných ochoreniach. Taký psík ku nám nesmie prísť, ale pokiaľ máme dajme tomu psíkov, ktorí trpia na tú cukrovku ako som spomínala alebo majú zapálené očká alebo niečo s ušami, častokrát alergici majú problémy s ušami, tak im tie ušká vyčistíme, podáme im tie lieky, ktoré potrebujú. Takže toto tiež spadá do toho denného režimu. A inak tam sa v tej škôlke ten život nejak deje. Tie veci nemáme nejak priamo určené, takže keď treba niekomu núdzovo dajme tomu, psík si strhne pazúr, tak ho vezmeme núdzovo na veterinu. Zavoláme si brigádnika, ktorý zrovna má doma voľno a ten ho vezme na veterinu. Takže tieto veci sú tam tiež obsiahnuté v tej starostlivosti.
JD: A keď hovoríš o tých brigádnikov tak veľmi pekne, tak si myslím, že ich máš nejakým spôsobom overených. Funguje aj niečo také na takej úplne neznámej dobrovoľníckej báze, že: "Dobrý deň, ja som Jano, teraz mám dve a pol hodiny čas, mám rád zvieratká. Rád by som vycvičil týchto dvoch alebo týchto troch, alebo ktorýchkoľvek, ktorých mi dáte, že ich teda vyvenčiť môžem." Deje sa to?
LK: Deje sa to, že ľudia sa pýtajú, či môžu. Chodia k nám napríklad cez leto deti, ktoré poobede namiesto družiny nemajú čo robiť. Veľmi častokrát sa na toto pýtajú. Bohužiaľ ich musíme odmietnuť kvôli tomu, že nemôžem ja zveriť 30-kilového psa niekomu, kto nevie, kedy ho má stiahnuť. Dajme tomu z nejakého kontaktu s iným cudzím psom vonku. Takže nie, nedovoľuje takto ľuďom venčiť psov ani ich dajme tomu kŕmiť, ani cvičiť, ani nič. Poďakujeme sa im za záujem a povieme im, že pokiaľ chcú s nimi byť v nejakom kontakte, tak si môžu prísť sadnúť na kávičku.
JD: Čo teda u vás môže zažiť a dostať človek, ktorý príde bez psíka len tak na kávu? Okrem toho, že tam teda pomojká ako ty hovoríš tých tých miláčikov a možnože si vyberie a popozerá rôzne rasy predtým, ako si nejakú chce zaobstarať k sebe domov. Tak, že čo všetko si tam ja môžem ako kávičkár dovoliť a zažiadať?
LK: Určite si tam môžeš dať výbornú kávičku, ktorú nám naozaj ľudia chvália a máme svojich kávičkových štamgastov, ktorí chodia každý deň dajme tomu.
JD: Bez psíka, len naozaj vyslovene na kafe?
LK: Na kávičku, na koláčik. Máme výborné domáce koláče aj pre bezlepkových, bezlaktózových zákazníkov, takže naozaj, aj na pivko cez leto.
JD: Čapujete pivko?
LK: V jednej prevádzke čapujeme pivko, v druhej prevádzke si môžeš dať dobré chladené pivko, takže určite pre každého sa tam niečo nájde. Máme aj slané snacky, sladké snacky, takže..
JD: A dá sa u vás kúpiť niečo akoby darček pre psíka?
LK: Dá sa u nás objednať aj torta pre psa napríklad, pokiaľ psík oslavuje narodeniny. Áno, znie to možno divne, že torta pre psa, ale naozaj aj teraz sme mali cez víkend psiu oslavu. Takže organizujú sa u nás aj psie oslavy. Vedia u nás ľudia rovno nakúpiť aj hračky, pamlsky, predávame takéto slušivé tričká "Moje deti štekajú" takže (smiech) takže naozaj každý, aj pre seba si tam ľudia vyberú, aj pre psíkov.
JD: No a keby som sa, vôbec nechcem rýpať, ale aj to by podľa mňa ľudia mali vedieť, že akým spôsobom tam funguje niečo ako dezinfekcia lomeno hygiena?
LK: Určite. Dezinfekcia je veľmi dôležitá. Každý večer aj počas dňa niekoľkokrát prechádzame podlahu dezinfekčnými prostriedkami, ktoré sú veterinárne, takže nemusí sa žiadny majiteľ psa báť, že sa mu tam psík priotrávi. Na toto veľmi dbáme. Na bare je dostupná dezinfekcia pre každého, kto odchádza, môžu sa odchlpiť ľudia s tými rolkami, takže na všetko myslíme a naozaj večer všetko dezinfikujeme dôkladne, stoly, podlahy, všetko parným mopom, proste aby tam nič nezostalo a aby ráno psíky prišli do čistého.
JD: Ešte keď sme rozprávali o tých zákazníkoch, tak mi napadlo, že okej, predstavil som si seba, že tam idem na kafé alebo to pivko. Ale čo s deťmi napríklad?
LK: Detičky ku nám chodia. Ako som na začiatku spomínala, je veľmi dôležité, keď niekto chce prísť s deťmi, bavíme sa o deťoch ja neviem 12 a menej rokov, tak je dôležité, aby sa ten človek zahlásil, že vchádza s dieťaťom. Čiže žiadne také, že prídem, otvorím a pustím dieťa medzi 30 psov. Snaď každý kto má rád svoje deti toto neurobí. Takže treba sa zahlásiť. A veľmi dôležité je, aby tí rodičia si uvedomili, že ten pes, aj keď je hocijako dobre vychovaný, stále je to zviera, takže deti tam nesmú pobehovať, kričať. Naozaj stane sa, že dieťa sa zľakne a tí rodičia to neriešia. Dajme tomu to dieťa tam začne plakať a rodičia to neriešia. Takže ich musíme upozorniť, že chápeme, že to dieťa sa mohlo zľaknúť, ale tí psi to nie vždy dobre vyhodnotia. Takže naozaj, keď tam príde rodič s dieťaťom, tak musia si dávať pozor na nich a byť pri nich, nenechať ich tam si robiť svoje.
JD: To je fér. To je fér.
LK: Aj pre ľudí, aj pre psov si myslím, že je to v poriadku.
JD: Určite áno, áno.
JD: Sama si pár odpovedí späť povedala, v jednej prevádzke a v druhej prevádzke. To znamená, že ak si teda dávam dve a dve dokopy, máte minimálne dve prevádzky.
LK: Aktuálne máme dve prevádzky. Už tá naša kapacita, ktorá je odhadová, tak dosiahla maximum. Vzhľadom aj na tie svorky, ktoré sa nám tam vytvárajú. Takže máme druhú prevádzku ešte v bratislavskom Ružinove na Vrakunskej ceste. Takže vedia si ľudia, aj keď im viacej vyhovuje napríklad Ružinov, tak odnes psíka aj tam. Pravidlá na ten vstup do škôlky sú rovnaké v obidvoch prevádzkach, ale teda vieme..
JD: Aj sa obidve prevádzky rovnako volajú.
LK: Druhá prevádzka sa volá Psia škôlka a Cafe.
JD: a Cafe, Caffeteria a Cafe.
LK: Takže, áno áno, máme dve prevádzky. Kto by chcel, tak viete nás nájsť aj v Petržalke, v Ružinove.
JD: No a nájdeme vás aj na Instagrame a to ja už som teasoval, že tejto téme by som sa chcel takto na záver povenovať možno trošku viac. Je to proste parádne spracovanie toho Instagramu.
LK: Ďakujeme.
JD: Vidím, že ty sa.. Pochválim to ja, pochválim to ja. Je to takmer 12 tisíc sledovateľov a vyzerá to veľmi súrodo, veľmi premyslene, veľmi pútavo. Vyzerá to tak, ako som Lesane povedal aj pred nahrávaním, že ja - ak je toto môj úplne prvý kontakt s vami, že mi niekto povie, alebo sa akýmkoľvek spôsobom dostanem k tejto instagramovej stránke alebo k tomuto profilu, rozkliknitem to, neváham ani sekundu. Nemám, nemám prečo mať pochybnosti o tom, že ľudia, ktorí takto spravujú ten Instagram. A to teraz nehovorím o technických veciach. Hovorím o tom, ako tie posty vyzerajú, ako je to pekne nafotené, ako je to umne, vtipne, trefne urobené. Okamžite idem to minimálne vyskúšať k vám. Takže toto bol taký ten úvod a teraz rozprávaj ty, kto to spravuje, prečo to takto robíte, aké na to možno máte feedbacky a čo všetko tam nájdeme?
LK: Ja sa tu usmievam, lebo Instagram je jedna z vecí, ktorú čiastočne spravujem aj ja. Venujeme sa teda Instagramu so Zuzkou, ktorá nám fotí a točí všetky tieto veci.
JD: Pozdravujeme Zuzku.
LK: Samozrejme, všetky videá schvaľuje aj Evička. Ale teda tie nápady a inšpirácie. Naozaj, keď niekto ku nám príde, tak uvidí, že tam tých inšpirácií je každý deň mnoho. Tie psy robia naozaj také veci, ktoré si častokrát povieme, že toto musíme natočiť. A nezriedka nás tam stretnete s telefónom v ruke. Nie je to kvôli tomu, že kašleme na tých psov, ale aj majiteľom posielame tieto videá a tí majitelia tiež sú z toho veľmi potešení. A teda keď už máme ten materiál, tak to využívame aj na Instagram. Rôzne tie zvláštnosti psíkov točíme, rôzne ochutnávky, napríklad tie zvláštnosti. To je fakt nevyčerpateľná studnica nápadov.
JD: Vyber dve tri, povedz.
LK: Napríklad chodí ku nám dvojica barzojov, chrtov Aurora a Dante a tí, keď začnú zavýjať, tak začne zavýjať celá škôlka. Oni si to strašne užívajú. Oni potom v istom bode prestanú, ale všetci už zavýjajú, že toto oni si tak užívajú napríklad. Alebo chodí ku nám špic, ktorý sa volá Vajce.
JD: Vajce?
LK: A Vajce veľmi rád vylieva vodu z misiek, proste veľkým psom. Vždycky vyskočí do najväčšej misky. Má asi dve kilá, vyskočí do najvyššej misky, on to vyleje proste von.
JD: Neveril som, že tu dnes odznie veta Vajce rád vylieva vodu psov.
LK: Máme tam aj fenku, ktorá sa volá Ryža napríklad, takže.
JD: Ryža sa volá aj mozog celého tohto podcastu. Pozdravujeme aj Ryžu. Dnes máme pozdravovací podcast.
LK: Takže tých zvláštností je naozaj naozaj veľa. Alebo máme buldočka Ruda, ktorý nevie sedieť normálne, ten si skladá nohy za seba namiesto toho, aby si ich dal pod seba.
JD: A toto všetko sú inšpiračné zdroje na to, aby ten Instagram vyzeral tak, ako vyzerá.
LK: Áno, áno naozaj, stačí sa ku nám prísť pozrieť a ľudia všetky tie veci, ktoré tam natáčame, uvidia v priamom prenose.
JD: Choďte, naozaj choďte. Povedz ešte, prosím ťa, lebo to sa, to sa mi tiež páči a nechcem o tom ja kecať, o tom, ako je súčasťou toho Instagramu predstavovanie rôznych plemien.
LK: Áno, naša škôlka sa vyznačuje tým, že u nás stretnete naozaj vedľa jorkšíra dobermana napríklad, ale aj rôzne plemená, ako je portugalský vodný pes, ktorého len tak na ulici bežne nestretnete. Alebo škótsky jelení pes alebo tam nájdete austrálskeho ovčiaka, ktorý vyzerá ako borderka. Častokrát ľuďom vysvetľujeme, aké sú rozdiely medzi tými plemenami, či už vzhľadové, alebo teda aj v správaní a ľudia to tam potom okúsia aj na vlastnej koži, že veľa zákazníkov ku nám napríklad príde, že my by sme chceli jazvečíka, ale potom u nás uvidia troch jazvečíkov, ktorí prirodzene v sebe majú to, že štekajú a ľudia si veľmi rýchlo zhodnotia, že to nebude plemeno pre nich. Takže naozaj chodí u nám celá škála rôznych plemien.
JD: Tak ešte na záver, možno. Aké sú najčastejšie otázky zákazníkov?
LK: Najčastejšie otázky zákazníkov, či môžu psom dať keksík, ktorý dostanú ku káve.
JD: Odpoveď asi poznáme, ale povedz ju ty.
LK: Povieme, že nie. Veľa alergikov ku nám chodí, ale konkrétne napríklad mojim psom môžu dávať, takže tým dovolím, že tým môžu dať. Viem, že nie sú alergickí. Častá otázka je. Veľa ľudí sa pýta, že či tam môžu priniesť svojho psa, že iba prídu len tak bez psíka sa opýtať a teda vždycky ich smerujeme na to osobné stretnutie. To je asi najčastejšia otázka. Môžeme priniesť svojho psa?
JD: Dobre. A úplne na záver čo teba osobne čaká takto okolo Vianoc. Pretože nahrávame to v polovici novembra. Takže pred nami sú Vianoce. Čo ťa čaká, teba a Coco?
LK: Mňa a moje ďalšie psy ešte okrem Coco. Čaká nás medzinárodná výstava psov napríklad, na ktorú sa chystáme. Okolo výstav, u nás v škôlke stretnete iba Evičku, lebo všetci ostatní sa venujeme práci na výstavách, takže čaká nás organizácia výstav napríklad a určite aj cestovanie rôzne so psíkmi, lebo vo voľnom čase všetci veľmi radi cestujeme a spoznávame nové miesta so psami.
JD: Tak ti budeme držať palce. Lesana, ďakujem veľmi pekne za parádny rozhovor.
LK: Ďakujem aj ja. Dúfam, že sa tento koncept bude všetkým páčiť a že nás navštívite.
JD: Viete čo, mne sa páči.
Chlpatá akadémia: Ahoj Dvojnožci, ja som Janka z Lovely Dog a toto je Chlpatá akadémia, v ktorej vám prezrádzam návody na poslušných psíkov. Ako naučiť psíka, aby si dobrovoľne dal nasadiť náhubok, si teraz v Chlpatej akadémii povieme. Zoberieme náhubok a dáme psíkovi oňuchať. Ak psík reaguje v pohode, dáme mu tú odmenku. Keď psík automaticky, keď zbadá náhubok, ide k tomu náhbku a zoberie si odmenku, tak si dám psíka pekne na vodítko a zoberiem si odmenu do rúk, do jednej ruky a do druhej ruky si dám náhubok. Pred ten náhubok dám tú odmenku a nasmerujem ten náhubok pred papuľku toho psíka. Náhubok nedávam psíkovi ja, ale psík si sám musí vložiť papuľku do toho náhubku. Potom my prstami vložíme tú odmenku do náhubku, aby ten psík vlastne si tú odmenku zobral priamo v tom náhubku. Toto niekoľkokrát zopakujem. Ak už ten psík automaticky dá papuľku do náhubku, tak idem na druhý krok. Zapínací mechanizmus dám úplne na voľno, aby som ja tomu psíkovi, keď si vloží papuľku do košíka, mohla len jemne založiť za ušká, ale hneď aj zložiť dolu. Psík eviduje, že niečo mu ide za ušká, ale tým, že mu tú odmenku trošku pridržím v tom náhubku, vydrží ten pohyb ponad ušká. Keď to dám pekne dole, tak mu znova dám tú odmenku, zložím náhubok. Toto zase opakujem niekoľkokrát. Potom príde tretí krok. Akonáhle mu nasadím náhubok a ten upínací mechanizmus už pekne pripnem a automaticky mu dávam tie odmeny cez náhubok, aby znova zažíval príjemnú situáciu s tým náhubkom. Sú však psíky, že akonáhle ten upínací mechanizmus dáme na pevnejšie, začnú bojovať o svoj život. Musíme mať toho psíka na vodítku a musíme zabrániť, aby ten psík si či už ľahol alebo dal hlavu dole. Len sa snažím zabrániť, aby si pomocou labiek nedal dole ten košík. Psík prestane bojovať, milým hláskom pochválime, tak si fešák, šikovný. Znova dám tomu psíkovi niekoľko odmien a keď to vydrží, dám pekne dole náhubok z hlavičky a opäť sa veľmi veľmi pohrám s tým psíkom, aby hneď zabudol na to, že niečo som mal na papuľke. Uvidíte, že ten psík sa bude tešiť na ten náhubok, pretože to zoberie ako normálnu súčasť svojho života.
Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.